strom

Autor: Matúš Ivan | 19.6.2012 o 19:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  14x

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády, nad nami,nad svetom,nad hovnami,... Zas raz prišiel čas na výmysel, čo nekalý úmysel vyvolal. Hľadáme skaly v zakalenej vode, na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lode a kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove.

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády, nad nami,nad svetom,nad hovnami,... Zas raz prišiel čas na výmysel, čo nekalý úmysel vyvolal. Hľadáme skaly v zakalenej vode, na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lode a kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove. Chytili ho keď písal list, teraz už vdove. Ešte pred chvíľou v ruke zvieral angličák, ktorý dostal od syna s prvým mliečnym zubom a sľubom, že ho všade ochráni. On mu sľúbil, že taký mu kúpi, keď spraví vodičák. A syn mu s láskou v očiach vtedy ešte sľúbil, že keď bude umierať, tak mu kúpi čas. Teraz ich od seba na míle delia miesta na Zemi. Syn myslí na otca a angličák,... Verí,že ho ochráni. Po nociach v snoch súperí s inými autami a už sa nevie dočkať na vodičák a otca. A na inom mieste, vytrácajúci sa otec, myslí na syna a čas, ktorý spolu prežili. Cíti pokoj na duši, so smrťou je zmierený. Za horizontom začínajú vybuchovať bomby a decká v panike rýchlo menia plomby za plynové masky. Žiadne otázky,či odpovede. Jedna vláda za druhou, ničí všetko navôkol. Všetci majú strach z útoku... Že každí útočí sám na seba si nik nevšimol. Vidia iba cenu víťazstva, ľudí si zotročili. Vo svete,ktorý sme si zničili,hľadáme šťastie vo vymyslenej fikcii. Sme si zmýlili vojnu s doménou a oživili v sebe démona hry. Démona dovtedy ukrytého v tmavej skrýši, v duši, odkiaľ sa už hodnú chvíľu blíži, nepočuť ho, potichu sa plíži. Cítiť ho všade navôkol. Je starý jak človek sám, vlastne vznikol z nás, keď sme začali všetko ničiť a v strachu budiť sa zo sna. V ten Deň sa nik na Zemi neprebudil... Zem ožila zo sna...Mlčanie rádia a plynov prerušilo rádio hlásajúce mier... Syn,darovaný angličák,vodičák pri ktorom otec nebol a sám pokojný otec... ...Si vydýchli... Spomenul si syn na otca, otec na syna, keď ruka v ruke rukovali do zbroje.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?