strom

Autor: Matúš Ivan | 19.6.2012 o 19:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  14x

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády, nad nami,nad svetom,nad hovnami,... Zas raz prišiel čas na výmysel, čo nekalý úmysel vyvolal. Hľadáme skaly v zakalenej vode, na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lode a kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove.

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády, nad nami,nad svetom,nad hovnami,... Zas raz prišiel čas na výmysel, čo nekalý úmysel vyvolal. Hľadáme skaly v zakalenej vode, na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lode a kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove. Chytili ho keď písal list, teraz už vdove. Ešte pred chvíľou v ruke zvieral angličák, ktorý dostal od syna s prvým mliečnym zubom a sľubom, že ho všade ochráni. On mu sľúbil, že taký mu kúpi, keď spraví vodičák. A syn mu s láskou v očiach vtedy ešte sľúbil, že keď bude umierať, tak mu kúpi čas. Teraz ich od seba na míle delia miesta na Zemi. Syn myslí na otca a angličák,... Verí,že ho ochráni. Po nociach v snoch súperí s inými autami a už sa nevie dočkať na vodičák a otca. A na inom mieste, vytrácajúci sa otec, myslí na syna a čas, ktorý spolu prežili. Cíti pokoj na duši, so smrťou je zmierený. Za horizontom začínajú vybuchovať bomby a decká v panike rýchlo menia plomby za plynové masky. Žiadne otázky,či odpovede. Jedna vláda za druhou, ničí všetko navôkol. Všetci majú strach z útoku... Že každí útočí sám na seba si nik nevšimol. Vidia iba cenu víťazstva, ľudí si zotročili. Vo svete,ktorý sme si zničili,hľadáme šťastie vo vymyslenej fikcii. Sme si zmýlili vojnu s doménou a oživili v sebe démona hry. Démona dovtedy ukrytého v tmavej skrýši, v duši, odkiaľ sa už hodnú chvíľu blíži, nepočuť ho, potichu sa plíži. Cítiť ho všade navôkol. Je starý jak človek sám, vlastne vznikol z nás, keď sme začali všetko ničiť a v strachu budiť sa zo sna. V ten Deň sa nik na Zemi neprebudil... Zem ožila zo sna...Mlčanie rádia a plynov prerušilo rádio hlásajúce mier... Syn,darovaný angličák,vodičák pri ktorom otec nebol a sám pokojný otec... ...Si vydýchli... Spomenul si syn na otca, otec na syna, keď ruka v ruke rukovali do zbroje.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Aj Bratislava má svoju Hlávkovú. Za kritiku parkovania referentku čakala šikana

Čím viac Zuzana Aufrichtová upozorňovala na chyby v návrhu parkovacej politiky, tým viac problémov v práci mala.

SVET

Trump pokračuje v kampani. Útočí, rozdeľuje a izoluje

Prvý Trumpov prejav vo funkcii prezidenta sa podobal na tie, ktoré prednášal ešte pred voľbami.


Už ste čítali?