strom

Autor: Matúš Ivan | 19.6.2012 o 19:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  21x

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády, nad nami,nad svetom,nad hovnami,... Zas raz prišiel čas na výmysel, čo nekalý úmysel vyvolal. Hľadáme skaly v zakalenej vode, na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lode a kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove.

Vlády sa rozhodli zmocniť vlády, nad nami,nad svetom,nad hovnami,... Zas raz prišiel čas na výmysel, čo nekalý úmysel vyvolal. Hľadáme skaly v zakalenej vode, na úskalí stojí vztýčená mierová vlajka hrdej pirátskej lode a kapitán nehybne leží zviazaný na jej prove. Chytili ho keď písal list, teraz už vdove. Ešte pred chvíľou v ruke zvieral angličák, ktorý dostal od syna s prvým mliečnym zubom a sľubom, že ho všade ochráni. On mu sľúbil, že taký mu kúpi, keď spraví vodičák. A syn mu s láskou v očiach vtedy ešte sľúbil, že keď bude umierať, tak mu kúpi čas. Teraz ich od seba na míle delia miesta na Zemi. Syn myslí na otca a angličák,... Verí,že ho ochráni. Po nociach v snoch súperí s inými autami a už sa nevie dočkať na vodičák a otca. A na inom mieste, vytrácajúci sa otec, myslí na syna a čas, ktorý spolu prežili. Cíti pokoj na duši, so smrťou je zmierený. Za horizontom začínajú vybuchovať bomby a decká v panike rýchlo menia plomby za plynové masky. Žiadne otázky,či odpovede. Jedna vláda za druhou, ničí všetko navôkol. Všetci majú strach z útoku... Že každí útočí sám na seba si nik nevšimol. Vidia iba cenu víťazstva, ľudí si zotročili. Vo svete,ktorý sme si zničili,hľadáme šťastie vo vymyslenej fikcii. Sme si zmýlili vojnu s doménou a oživili v sebe démona hry. Démona dovtedy ukrytého v tmavej skrýši, v duši, odkiaľ sa už hodnú chvíľu blíži, nepočuť ho, potichu sa plíži. Cítiť ho všade navôkol. Je starý jak človek sám, vlastne vznikol z nás, keď sme začali všetko ničiť a v strachu budiť sa zo sna. V ten Deň sa nik na Zemi neprebudil... Zem ožila zo sna...Mlčanie rádia a plynov prerušilo rádio hlásajúce mier... Syn,darovaný angličák,vodičák pri ktorom otec nebol a sám pokojný otec... ...Si vydýchli... Spomenul si syn na otca, otec na syna, keď ruka v ruke rukovali do zbroje.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.


Už ste čítali?